Naša škola patrí medzi ,,Pavilónové školy v Bratislave ´´. Architektom stavby je  architekt Vladimír Dedeček, ktorý vytvoril projekt školy v roku 1958. Realizácia stavby bola v rokoch 1959 až 1961.

          „  Projekt stavby tvorí 24 -triednu školu tzv. BRATISLAVSKÉHO TYPU. Je situovaná  vo ,,svažitom´´teréne.  Areál školy je zložený z 5 objektov. Patria sem 2 trojpodlažné školské kmeňové pavilóny s hĺbkovými priečnymi triedami orientovanými okolo vertikálneho komunikačného uzla. Triedy sú osvetľované ,,bilaterálne´´- cez roh. Komplex ďalej zahŕňa jeden dvojpodlažný administratívny objekt so školskou kuchyňou , dvojpodlažný pavilón  špeciálnych učební a objekt telocvične. Jednotlivé pavilóny spája otvorená pergolová  chodba. Pavilóny majú murovanú konštrukciu s prefabrikovaným stropom.“

           Pavilónové školy nášho typu sú v Bratislave 3. / +Petržalka, Trnávka/

           V histórii  patril areál školy strednej všeobecnovzdelávacej škole,  tzv ,,dvanásťročenke, neskôr aj knihovníckej škole.  

 

 

Cádrova ulica

  Škola sa nachádza na Cádrovej ulici. Je pomenovaná po  významnom kultúrnom, spoločenskom  dejateľovi, spisovateľovi , ktorý počas celého života  prekladal  literárne diela slovenských autorov  s cieľom propagovať slovenskú kultúru v západnej Európe.

 

 

 

 

            Od roku 1903 žil  J. Cádra spolu s W. Ritterom najprv v Prahe, potom v rokoch 1905 až 1914 v nemeckom Mníchove a od roku 1914 až do smrti vo Švajčiarsku (Neuchâtel, Bissone). Priateľstvo s Ritterom mu umožnilo mnoho cestovať, vzdelávať sa v umeleckej, spoločenskej a politickej oblasti. Napodobňujúc svojho životného priateľa  a zároveň veľký vzor, venoval sa písaniu lekárskych, publicistických príspevkov, krátkych próz a prekladaniu.

 Ján Cádra systematicky prekladal do francúzštiny práce A. Jiráska, Martina Kukučína, Svetozára Hurbana Vajanského, Eleny Maróthy Šoltésovej a ďalších.  Z francúzštiny preložil napr. prácu Pélléas a Melisanda od Mauricea Maeterlincka.  Zo všetkých prekladov vyšiel knižne len prvý zväzok práce E. Maróthy-Šoltésovej Moje deti – Mes enfants. Du berceau á la tombe. I. Paris, Neuchâtel 1928.

 Ján  Cádra pravidelne prispieval do francúzskych, švajčiarskych a českých časopisov. Pozdvihnúť kultúrnu úroveň krajanov ako aj ich rozhľad sa pokúšal dopisovaním do Slovenských pohľadov, Národných novín či do revue Naše Slovensko. Písal predovšetkým o kultúrnom živote, hudbe a výtvarnom umení.

 

Slovensko-nemecké vzťahy predstavujú červenú niť tiahnúcu sa slovenskými dejinami už od stredoveku. Realizovali sa v rôznych historických obdobiach, pričom sa menila len ich intenzita a podoba. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa z objektívnych dôvodov uskutočňovali na personálnej úrovni a mali podobu predovšetkým kultúrnych kontaktov. V uvedenom období žili a pracovali v nemeckom prostredí mnohí Slováci. Jedným z najvýznamnejších centier spoločenského a umeleckého života, v ktorom sa na prelome storočí vytvorila početná slovanská kolónia, sa v tomto čase stával Mníchov. Súčasťou slovanskej komunity boli i viacerí Slováci, okrem iných ,myjavský rodák Ján Cádra.

 Cádra nebol jediným Slovákom v Mníchove  . Od konca 19. storočia tu žil maliar, demänovský rodák Alexander Kubínyi, ktorý takmer 20 rokov spolupracoval s časopisom Jugend. Študovali tu maliari Jozef Hanula, Peter Július Kern, Ján Koniarek, Ľudovít Čordák, Milan Thomka Mitrovský, etnograf Pavol Socháň a viacerí ďalší. 

 

 Zvláštne miesto v pozostalosti J. Cádru patrí korešpondencii s M. Kukučínom. Napriek skutočnosti, že obidvaja muži sa nikdy nestretli, vzniklo medzi nimi dlhoročné priateľstvo založené na názorovej zhode. Písali si o veciach pracovných, súvisiacich s prekladmi Kukučínových prác, i o osobných záležitostiach a názoroch. Súkromný, priateľský charakter má táto korešpondencia predovšetkým v 20. rokoch 20. storočia. Mnoho podrobností o Cádrovom živote i jeho charakterových črtách je možné získať z denníka, ktorý si podľa vzoru W. Rittera písal v rokoch 1904 – 1927.

 Všetkým spomínaným aktivitám sa Cádra cieľavedome venoval najmä v rokoch 1905 – 1914, t.j. počas svojho mníchovského pobytu. V tomto období smerovala jeho snaha súvisiaca s propagovaním Slovenska predovšetkým do francúzsky hovoriacej časti Európy. Do Čiech a na Slovensko smerovala zase jeho publicistická činnosť, ktorá obsahovala prevažne informácie o kultúrnom živote v Európe.

 Mníchovský pobyt predstavoval dôležité obdobie Cádrovho súkromného i pracovného života. Cádra sa nachádzal priamo v centre umeleckého diania. Napriek skutočnosti, že Nemecko mu prirástlo k srdcu, smerovali jeho aktivity propagujúce Slovensko  do frankofónnej Európy, čo bolo do značnej miery podmienené jazykovými dispozíciami. Nemecké prostredie malo vplyv viac-menej len na Cádrovu publicistickú činnosť smerujúcu na Slovensko a na formovanie jeho súkromného umeleckého vkusu.

Z Nemecka Cádra odišiel v roku 1914 pod vplyvom vojnových udalostí. Spolu s W. Ritterom sa presťahoval do Švajčiarska, kde plánoval pokojne pokračovať v práci.

 Svoje osobné skúsenosti, zážitky a odborné postrehy z bohatého spoločenského života J.  Cádra uverejňoval celý život v rôznych slovenských  i iných časopisoch. V týchto príspevkoch sa prejavil ako erudovaný a inteligentný pozorovateľ, ktorý vnímané nielen pasívne prijímal, ale dokázal vyjadriť i vlastný odborný, často kritický názor.

 Janko Cádra zomrel po ťažkej chorobe vo  Švajčiarsku , v  Bissone 7. októbra 1927 vo veku 45 rokov.

Koncom novembra 1927 previezli jeho telesné pozostatky na Myjavu.