Slnečný deň v knižnici
Žiaci 7.A sa vybrali na podujatie do knižnice, ktoré organizovala EDUdrama. Žiaci zažili zážitkové čítanie, ktoré bolo aj poučné, zistili, že aj drobné poznámky môžu prerásť do šikany. Ako to prebiehalo? Na začiatku hodiny nenápadne niekomu z nás nalepili na chrbát nálepku. Žiak s papierikom na chrbte mal bez slov zistiť či ho má. Ak ho mal, prebehla naháňačka. Na konci sa nás pýtali, aký je to pocit mať tento papierik na chrbte. Zistili sme, že sa od nás druhí stránili a nebol to dobrý pocit, keď pred nami niekto uteká a nechce sa s nami baviť a byť s nami. Všetci žiaci sa od neho začali vzďaľovať. Určite to bolo poučné. Nie je pekné druhého vyčleňovať z partie, strániť sa ho, naopak, mali by sme si pomáhať a snažiť sa druhého brať takého, aký je. Potom nás vtiahli do príbehu hlavnej hrdinky Margot, ktorej sa stránili, vysmievali za to, že stále čaká iba na tej jeden deň, deň, keď konečne prestane pršať a uvidí SLNKO. Margot ešte žila aj na planéte Zem, pamätá si na SLNKO a neznáša dážď. Celé hodiny iba pozerá von oknom a sníva o SLNKU. Ostatní si z nej uťahujú a šikanujú ju. Rozdelili nás do skupín a dali nám za úlohu predstaviť si, že na stoličke sedí Margot a my sme jej spolužiaci, ktorí sa jej vysmievajú. Neskôr sme sa postavili do kruhu, zaujali presne takú pozíciu, ako sme sa Margot vysmievali a museli sme vydržať ako sochy. V strede kruhu bola stolička a každý jeden si na ňu sadol a poobzeral sa dookola, vcítil sa do roly Margot. Bolo nepríjemné vidieť, ako sa všetci okolo vysmievali, ukazovali povýšenecky, ukazovali, že niekto smrdí. Margot to mala ťažké. Aj ten, voči komu sa takto deti správajú, to má veľmi ťažké. Mohli sme si uvedomiť, že aj drobné vysmievanie môže na niekoho pôsobiť negatívne. Pokračovali sme v úryvku, v ktorom tesne pred východom SLNKA žiaci Margot zatvorili do skrine. V tomto úryvku sme sa mali možnosť vcítiť do Margot, ktorá je zatvorená v skrini a nevidí moment, na ktorý sa celý život tešila, no mohli sme sa vcítiť aj do šťastných spolužiakov, ktorí sú vonku a vychutnávajú si každý slnečný lúč, bol to krásny pocit po siedmich daždivých rokoch. Margot sa cítila ozaj zle. Bola nešťastná. Odporúčam si prečítať celú túto knihu každému človeku. Nakoniec sme na lístočky napísali jednu radu pre Margot a jednu radu pre jej spolužiakov. Okrem všetkého sme mali možnosť spoznať planétu Venuša, spoznať je výdobytky, život na Venuši, továrne, školu, vyučovací proces, dopravu na Venuši. Vytvárali sme si nové mená, vytvárali sme fotky z planéty Zem, kde bolo dostatok slniečka. Marína Papináčková, 8.A
Do galérie Slnečný deň boli pridané fotografie.
