ČÍTAJME SPOLU – SPOLUNAŽÍVAJME SPOLU
Tento nevšedný názov ukrýva jedno krásne stretnutie našich tretiakov so žiakmi špeciálnej školy na Karpatskej ulici. Zišli sa v Mestskej knižnici, kde bolo pre nich pripravené interaktívne prírodovedno-etické podujatie o spolunažívaní živých organizmov okolo nás. Hmyz, rastliny, zvieratá – DOKÁŽU TO!
V oddelení pre nevidiace deti spalo šteniatko, budúci asistenčný pes. Nechceli sme ho rušiť. Čaká ho ťažká, zodpovedná práca. (Olívia Mojžišová)
Deti, ktoré boli s nami v knižnici boli trochu iné. Ale boli kamarátske. (Miško Hraško)
Kristínka mala Downov syndróm, Maťko a Fredy boli autisti, Theo nevedel rozprávať. Deti boli milé aj napriek tomu, že to majú v živote ťažké. Pozreli sme si knihu napísanú Braillovým písmom. Sú to malé dotykové guličky, po ktorých, keď nevidiaci prejde rukou, prečíta si písmená. Ujo z prírodovedného múzea, ktorý sa nám venoval, sa celý život zaujíma o to, že prečo majú veci a živočíchy farbu takú, akú majú. Prečo by nemohli mať listy farbu fialovú? Lebo keď si dáte list pod mikroskop, uvidíte chloroplasty, ktoré pomáhajú stromu dýchať. A chloroplasty robia listy zelené. Páčilo sa mi, ako nám ujo rozprával aj o tom, že kvety pôsobia na včely. (Martin Kopaj)
Ja som mala najväčší zážitok z užovky červenej. Bola jemná, odvážila som sa a dala si ju na plecia. I keď je to had, mala som z toho dotyku príjemný pocit. (Karolína Korba)
Uvedomili sme si, že aj my sme živé organizmy, aj my sa musíme stále učiť vedieť spolu vychádzať, vedieť spolu žiť. Ak chceme žiť šťastne všetci, musíme vedieť spolunažívať, rešpektovať sa, tolerovať sa a pomáhať si. Všetci ľudia bez rozdielu! Deti s Downovým syndrómom, deti s poruchami autistického spektra sa tešia z maličkostí, nepotrebujú veľké gestá, ale vedia prejaviť lásku aj tam, kde to nám robí ťažkosti. Ukázali nám, že SPOLU je všetkým krajšie!
Veta jednoduchá, ale myšlienka hlboká! (poznamenala p. uč. triedna)
Žiaci 3.C
Do galérie Mestská knižnica - Čítajme spolu boli pridané fotografie.