• História školy očami našich žiačok

        •  História našej školy – takmer zabudnutá

          Pátrali sme! V minulom čísle sme Vám predstavili súčasnosť a ďalšie smerovanie našej školy, víziu, budúcnosť, pretože stále máme čo zlepšovať. Chceme, aby žiaci do školy radi chodili a odnášali si vedomosti, zručnosti a zážitky. Priniesli sme aj množstvo teórií, ako naša škola mohla vzniknúť, aké povery sa o nej rozširujú, no zaujímala nás aj pravda. Rozhodli sme sa osloviť širšiu verejnosť prostredníctvom dotazníkov, osobných stretnutí, aby nám povedali zaujímavosti o histórii našej školy, o jej začiatkoch a siahli sme aj po kronikách našej školy a dopracovali sme sa k tomu!       

          Pri tejto príležitosti chceme poďakovať všetkým, ktorí nám na tejto ceste pomohli, najmä JUDr. Tatiane Hačkovej, pani Anne Bošňákovej, pani Paule Staňovej, pani Alžbete Karabelev, pani Ing. Márii Némethovej a iným, ktorí anonymne prispeli svojimi dotazníkmi (samozrejme aj našim pani učiteľkám).

          Kto z vás sa už niekedy zamýšľal nad tým, ako vznikla naša škola? Ako sa učilo, chodilo sa do školy v prírode? Všetky vaše otázky už nezostanú bez odpovede, pretože v tomto článku sa zameriame práve na históriu školy Cádrova...

          Úplné začiatky...

           

          Naša škola nebola vôbec takou, akou je dnes. V mnohom sa líšila. Vlastne to ani vôbec nebola  základná, ale stredná škola (dokonca fungovala aj ako gymnázium), ktorá sídlila na Dubovej ulici. História našej školy sa teda začala písať 1. septembra roku 1958. Vtedy bola založená na Dubovej ulici Jedenásťročná stredná škola. V jednotlivých triedach bolo viac než 40 žiakov. Štruktúra školy v prvých troch rokoch jej existencie bola nasledujúca: ZŠ - osem ročníkov, SŠ - tri ročníky. Bola veľmi obľúbená, nároky na priestory sa však zvyšovali, a tak bolo nutné presťahovať sa do väčších budov. Celková príprava k otvoreniu školy spočívala tradične v zriaďovaní tried, vo vybavovaní odborných kabinetov modernými školskými pomôckami. Zariadili telocvičňu, knižnicu, zabezpečili stravovanie v školskej jedálni, ako aj upravili okolie školy. V školskom roku 1961/1962 sa uskutočnila reorganizácia a z Jedenásťročnej strednej školy sa stala Stredná všeobecno-vzdelávacia škola. Od roku 1966/67 mala naša škola nový názov Stredná všeobecno-vzdelávacia škola. Nároky na kvalitu vyučovania každoročne stúpali, chýbali priestory. Hlavne pomery na základnej škole boli neudržateľné, hrozila tam až trojsmenná prevádzka. Preto sa Stredná všeobecnovzdelávacia škola z Dubovej ulice presťahovala v júli 1966 do priestorov bývalej Učňovskej školy stavebnej na Cádrovej ulici. V  školskom roku 1966/1967 mala škola nový názov: Stredná všeobecnovzdelávacia škola, Cádrova 23. Začiatky boli ťažké, budovali sa kabinety, odborné učebne, na kvalitné vyučovanie sa použili značné finančné prostriedky. Od školského roku 1969/1970 sa začalo s postupným prechodom na štvorročné gymnázium. V celej počiatočnej histórii vedenie školy zápasilo predovšetkým s priestorovými ťažkosťami, či na Dubovej alebo Cádrovej ulici. Z tohto dôvodu v školskom roku 1971-72 sa škola opäť presťahovala do nových priestorov na Borskú ulicu v Karlovej Vsi. Postupne sa začali budovať budovy pre gymnáziá, aby sa skvalitnila výučba. 1. septembra 1975 bola našej škole pridelená nová veľká školská budova na ul. Ladislava Sáru, kde gymnázium funguje dodnes. Základná škola, ako ju máme dnes, bola presťahovaná do týchto priestorov a slávnostné otvorená 1.9.1974 pod názvom Základná deväťročná škola na Cádrovej ulici. Základná škola Cádrova nesie názov po menej známom kultúrnom dejateľovi Jankovi Cádrovi, ktorý žil a pracoval v zahraničí, no pomáhal rodnej vlasti, šíril tu kultúru a vzdelanosť, v minulosti sa podľa osobností pomenovali mnohé ulice a školy.

          Prvý rok základnej školy

          Aký bol? Rozhodne zaujímavý! Pre našu školu to bol úplne prvý rok, kedy mala funkciu základky. A to je veľmi zodpovedná funkcia. Pre dieťa je to úplne prvýkrát, čo zasadne do školskej lavice. Do našej školy nastúpilo 448 žiakov! To je viacej, ako máme teraz. A čo viac, počet počas školského roka rapídne rástol – bolo to kvôli tomu, že do Bratislavy prichádzalo za prácou mnoho ľudí a niektoré školy v Bratislave sa v tomto roku zatvorili. Cádrova síce nie je veľmi známa škola, no je jasné, že veľkú návštevnosť a obľubu sme mali stále.

           

          Iná doba, iné pravidlá

          Keby ste chodili do školy pred 45 rokmi, váš školský deň by s veľkou pravdepodobnosťou vyzeral celkom ináč. A to hlavne kvôli režimu, ktorý na Slovensku bol – socializmus. Všetky deti museli byť iskričky a pionieri. Na kultúrnych akciách, na ktorých deti vystupovali, sa spievali piesne, ktoré podporovali tento režim a nosili sa rovnošaty. Ak si radi farbíte vlasy a lakujete nechty, mohli by ste na tieto veci rovno zabudnúť. Tieto veci sa brali ako „neúctivé voči profesorom“, keď si to niekto dovolil, mohol byť pokojne poslaný domov, nech sa odfarbí. Rovnako tak aj oblečenie nemohlo byť hocijaké. Ak sa nejakému učiteľovi zdalo oblečenie nevhodné, aj za toto ho mohli poslať domov prezliecť sa. Veľmi dôležitou súčasťou života bol PIONIERSKY A ISKRIČKOVÝ SĽUB. Ten sa prestal uskutočňovať po nežnej revolúcii. No akú  veľkú váhu mal tento sľub v minulosti, dokazujú aj fotografie v našich školských kronikách, zaberajú niekoľko strán a sú zrejme najväčšieho formátu, ako sa dá! Oslavovali výročie SNP, VOSR a iné. Pri tomto všetkom museli preukazovať vernosť štátu a režimu.

           

          Ak sa vám zdajú všetky vyššie vymenované veci príliš prísne a nudné, mali by ste vedieť, že život v nedávnej minulosti mal aj mnoho svetlých stránok. Pri škole bola napríklad veľká lúka, kde rástli gaštany a deti  tam mohli šantiť. Teraz sú všade už len domy, domy a domy. Dnes chcú mať rodičia z detí bohatých a úspešných manažérov a advokátov. Predtým z nich chceli mať predovšetkým slušných a pracovitých ľudí, deti si vedeli vážiť skutočné morálne hodnoty, nie hodnoty ako: kto má drahšie tenisky, kto má najnovšie oblečenie... Deti, no aj ich rodičia, si vážili učiteľov a ich prácu. Rodičia nehájili svoje deti a neriešili ich problémy za nich. Dnes mám taký pocit, že dieťa nikdy za nič nemôže,  všetci vinia čokoľvek alebo kohokoľvek iného. V každom prípade chcem poznamenať, že v každej dobe sa našli výnimky.

           

          Zaujímavosti:

          • od školského roku 1982/1983 nebol deviaty ročník až do školského roku 1991/1992,
          • na našej škole boli rôzne zaujímavé krúžky, ktoré tu dnes už nemáme, napríklad turistický, dramatický, hasičský a strelecký krúžok.

           

          Karolína Fabianová, Karolína Groneová, Bianka Janitorová

        • Nadpis

        • Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit. Sint, adipisci, quibusdam, ad ab quisquam esse aspernatur exercitationem aliquam at fugit omnis vitae recusandae eveniet.

          Inventore, aliquam sequi nisi velit magnam accusamus reprehenderit nemo necessitatibus doloribus molestiae fugit repellat repudiandae dolor. Incidunt, nulla quidem illo suscipit nihil!Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit.