Svet podľa Brailla – akcia, ktorá mi prišla veľmi zaujímavá a poučná. Najviac sa mi páčilo, ako sme sa aj my na pár minút stali slepými a skúsili si, aké je to ťažké. Tma okolo mňa sa stala pre mňa obrovskou prekážkou a bol to jednoducho nezvyk otvoriť oči a nevidieť krásu sveta a denné svetlo. Je však super, že existujú práve audio knižky, vďaka ktorým aj zrakovo postihnutí môžu mať pôžitok z kníh. Ukazovali nám ich staršie prevedenia, zvuk bol vtedy nahrávaný na páskach, teraz už je to však ľahšie a dostupnejšie, pretože sa nahrávajú na cédečká. Taktiež je vo všeobecnosti známe Braillovo písmo, ktoré pomáha slepým ľuďom čítať knihy. Nevidiaci ľudia majú totiž so stratou zraku vylepšený jeden základný zmysel – hmat. Omnoho lepšie dokážu rozoznávať predmety okolo seba ako my. Veľmi krásne boli aj reliéfy v knihách. Knihy boli väčšinou o pamiatkach a najkrajších miestach na svete a ukazovali nám aj knihy pre slabozrakých, v ktorých bol text písaný väčším písmom ako v našich učebniciach. Všetci asi poznáte vodiacich psov, aj o tých sme sa niečo dozvedeli: najčastejšie plemená, ktoré sa vychovávajú za vodiacich psov sú labrador, zlatý retríver a vlčiak. Týchto psov by sme taktiež nemali vyrušovať a nášho psa by sme k nemu nemali vodiť, lebo to je preňho nepríjemné a keby vznikla bitka, pán vodiaceho psa by si mohol ublížiť. V neposlednom rade sme si spomínali aj to, ako sa k takýmto ľuďom správať a ako im pomáhať a spríjemniť deň. V obchode pomôcť s nákupom, na zastávke sa ich opýtať, na aký autobus idú a potom im pomôcť s nástupom do autobusu, zle ich nenavigovať a správať sa k nim seberovne. Aj slepí ľudia vedia čítať, dokonca aj písať pomocou špeciálneho prístroja - Pichtov stroj, nie je však vôbec ľahký a o písaní to platí tiež.
Karolína Fabianová, 7.A