Štvrtá partnerská návšteva

Našou predposlednou návštevou bol pobyt u maďarského partnera v meste Pomáz neďaleko Budapešti. V októbri (10.10.-14.10.2011) sme vycestovali 5 žiaci a 3 učitelia na spoznávanie ďalšej partnerskej krajiny. A čo na nás čakalo? Čítajte dojmy deviataka Števa:

10.10.- Pricestovali sme asi o pol druhej poobede, pri škole nás okrem malej skupinky Čechov nikto nevítal. Tak sme išli do školy a tam nám povedali, že naše hostiace rodiny si pre nás prídu až o štvrtej. Učiteľ, ktorý sa neskôr počas pobytu preslávil ako STATÍV-MAN nám ukázal  školu. Po prehliadke školy nám zostávala asi hodina a pol do príchodu rodín. Rozhodli sme sa, že si spravíme obhliadku obce s názvom "POMÁZ". O štvrtej po mňa prišiel Óndriš (neviem ako sa to píše v origináli ), teda môj hostiteľ, prišiel pre mňa bez rodičov, takže sme si spravili menšiu prechádzku po dedine, takže k nemu domov sme šli pešo. Dorazili domov, zložil som sa. V jeho izbe sa nachádzali dve gitary, čo ma ihneď prinútilo ako gitaristu vyskúšať si nástroje. K môjmu nešťastiu boli nástroje určené pre ľavákov, čiže žiadny veľký Jam Session sa nechystal. Chlapec, ktorého anglická slovná zásoba tvorila hlavne: "YES" a "NO" sa ma sekanou angličtinou a so zaujímavým prízvukom spýtal niečo v zmysle "Want you eat?", z čoho som automaticky pochopil, že sa ma asi pýta, či som hladný. Keď som sa najedol, Óndriš ma posadil za počítač a išiel si niečo robiť do školy. Pri večeri som videl rodinu v plnej zostave a rodičia hovorili zdatne po anglicky, i keď s trošku maďarským prízvukom. V rodine boli okrem Óndriša ešte dvaja bratia, jeden menší "Miki" a druhý starší, bohužiaľ, jeho meno mi stále vypadávalo, čiže si ho nepamätám. Rodina bola veľmi milá a mal som to šťastie, že mali aj veľmi pozitívny názor na Slovensko, Slovákov a slovenské pivo. Večer o deviatej prišiel aj Poliak,  ktorý v tej rodine mal byť ubytovaný. Poliak sa volal Kamil Lara a bol to celkom príjemný 14-ročný chalan, ktorého znalosť AJ bola už lepšia než Óndrišova, čiže sme boli schopní medzi sebou viac komunikovať.

2. deň: Ráno nás Óndrišova mama odviezla autom do školy, kde vo veľkej miestnosti som videl všetkých účastníkov výmenného pobytu- Španielov, Čechov, Poliakov a samozrejme nás. Odtiaľ sme nasadli  na autobus a išli na prvý bod celodenného výletu - Viewpoint Dobogokó. Sprievodcu nám robil už skôr spomínaný STATÍV-MAN. Ten titul si vyslúžil tým, že tento pán, z ktorého priam žiaril flegmatizmus, nosil prvý deň všade zo sebou statív, aj keď ho použil raz či dvakrát. Na Dobogokó nám cesta autobusom trvala cca. 20 minút. Na mieste fúkal silný vietor. Z kopca bol vidieť Dunaj. Nasledoval 2. bod výletu- Ostrihom. Je v ňom pekná bazilika, v jej vnútri sme strávili dosť času a rozoberali ju z hľadiska témy nášho projektu. Toto mesto susedí so Štúrovom a z baziliky bol aj výhľad na Štúrovo. Nasadli sme na autobus a išli sme na Visegrad - z hradu bol pekný výhľad. Pod Visegradom bola  stredoveká renesančná zrúcanina čohosi pravdepodobne nejakého zámku. Zaujímavé, podobné renesančné hrady máme aj my na Slovensku. Už sa mi tie informácie pletú. Tam si pre nás prišli rodičia.

3.deň: Doobedie sa nieslo v znamení hudby a tanca. Stredoveké renesančné tance mi dali riadne zabrať. A nielen mne, ale aj ostatným žiakom zo všetkých krajín. Po obede sme nasadli na autobus a išli do Budapešti. V Budapešti sme videli najprv renesančný kostol a potom sme sa boli pozrieť na  výhľad, kde blízko toho predávali "TRADICIONAL TRANSILVANIAN CAKE",  čo vlastne bol náš vlastenecký skalický trdelník. Potom sme mali prehliadku mesta autobusom. Nakoniec sme zastali pri bazilike, opäť renesancia, už ju viem naspamäť.. Stadiaľ sme išli na prehliadku loďou. Klobúk dolu, Budapešť je v noci z Dunaja krásna a bola to jedna z najmajestátnejšich vecí, čo som kedy videl. Po prehliadke loďou sme išli domov.

4. deň: Ráno sme išli na prehliadku mestečka Szentendre. V tomto stredovekom renesančnom mestečku som si za svoje peniaze kúpil efekt na gitaru. Potom sme išli do skanzena, kde bol veľmi pekný areál. Piekli sme tam chlieb podľa tradičnej renesančnej receptúry , ktorý bol kupodivu stráviteľný. Poobede sme išli na bowling s celou partou aj Maďarmi aj rodičmi. Večer sme sa učili maďarské tance, zopakovali si renesančné tance zo stredy a zúčastnili sa  GOOD-BYE párty.

5. deň: Odchádzame domov. Super výlet :) Ďakujem, že som sa mohol zúčastniť.