V predvianočnom čase som prišla do kontaktu s jednou anketou. Respondenti mali odpovedať na otázku: „Ktorý sviatok máte najradšej?“ Na treťom mieste sa umiestnil Silvester. Na strieborný stupienok vystúpili narodeniny. „víťazné fanfáry“ znejú pre vianočné sviatky. Dokonca i v dnešnej rýchlej predvianočnej atmosfére cítiť, že je tu v škole akosi inak než obvykle, akosi krajšie, príjemnejšie, slávnostnejšie. Napriek zime a chladu vonku cítiť teplo sálajúce z nášho vnútra, z našich sŕdc...
Na spomenutej ankete ma zaujal i obrovský „náskok“, s akým zvíťazili Vianoce: tešia sa obľube takmer štyridsiatich piatich percent respondentov, narodeniny získali takmer dvadsaťjeden percent, tretí Silvester iba takmer 15 percent.
A to ma trochu prekvapilo. Prečo? Žijeme dobu, ktorá sa vyznačuje úsilím o vyniknutie. Vyniká ten, o kom sa hovorí, hovorí sa o tom, koho je počuť, vidieť. A počuť i vidieť toho, kto je hlučný, kto sa rád prezentuje, kto neváha skĺznuť na úroveň škandálu. Hluk, sláva, bohatstvo a lesk na jednej strane, ticho, pokoj, chudoba betlehemskej maštale na strane druhej. Obrovský protiklad! Dalo by sa povedať, že vedľa seba sa zrazu objavujú navzájom nezlučiteľné skutočnosti. Vyhľadávame jedno i druhé. Túžime po uznaní a sláve a zároveň vyhľadávame posolstvo Vianoc.
Nie nadarmo sa Vianoce nazývajú sviatkami pokoja a rodiny.
24. december je azda jediný deň v roku, keď večer nenájdete na ulici takmer ani nohu. Zrazu sa nikto nikam nenáhli, nikto netúži po zárobku, nechce sa zabávať, nechýba mu kino, divadlo, nepotrebuje hodovať v luxusných reštauráciách. Všetci si vychutnávajú pokoj vlastného domova. Namiesto zárobku túžime dávať, robiť iných šťastnými, všetky peniaze sveta sme ochotní vymeniť za záblesk šťastia v očiach tých, ktorých máme radi. Namiesto kinematografickej či divadelnej fikcie sa naplno oddávame realite vlastného života – zdobíme stromčeky, balíme darčeky, zútulňujeme si domov, pripravujeme sa na najkrajšie sviatky. Kulinárske delikatesy blednú závisťou, pretože v týchto chvíľach dávame prednosť jedlám, ktoré poznali už naši rodičia, starí rodičia, celé generácie našich predkov. Kapor, zemiakový šalát, šošovica či kapustnica voňajú i chutia úplne inak ako po celý rok. Prastaré zvyky a tradície premieňajú všetko okolo nás a – čo je najtajomnejšie – aj nás. S vôňou ihličia prichádza do našich príbytkov zázrak betlehemskej noci. Je jedno, či veríme v náboženský rozmer Vianoc, alebo nie – všetci prežívame kúsok neba na zemi. Také sú sviatky pokoja.
Spoločným menovateľom všetkých týchto pozitívnych skutočností je rodinná pohoda. Na chvíľu zabudneme na rýchle pracovné tempo a budeme viac so svojimi najbližšími. Vianočné sviatky sú vynikajúcou príležitosťou na načerpanie nových síl, ktoré budeme potrebovať na začiatku nového kalendárneho roka. Veď bezprostredne po návrate na nás čaká koniec polroka, s ktorým je spojená väčšia pracovná záťaž. V tejto chvíli však na ňu nemyslime. Čakajú nás predsa prázdniny a s nimi i možnosť dobiť „batérie“ svojich síl na maximum. Prežite nasledujúce dni, samozrejme, spolu so svojimi rodinami, v radosti a pokoji, budujúc tie najkrajšie rodinné vzťahy.
Čím sú a majú byť Vianoce pre našu školu? Časom vzájomného obdarúvania sa a časom obnovenia vitality školy. Nie, nemám na mysli iba to prvoplánové obdarúvanie sa vianočnými darčekmi, hoci aj to je dôležité, pretože svedčí o vzájomnej úcte medzi nami. Mám na mysli predovšetkým dar v podobe otvorených sŕdc. Majme ich vždy otvorené jeden pre druhého. Tak budeme prežívať vianočné sviatky nielen na sklonku decembra, ale vlastne po celý rok.
Pod vianočný stromček pripájam jeden darček.
Nedá sa chytiť ani vidieť.
Možno ho odhaliť iba srdcom.
To sú tie vianočné pekné chvíle a čas znovu zažiť niečo milé.
Čas , keď spojenie rodiny, priateľov, spriaznených duší cítiť aj bez slov.
Milé kolegyne, kolegovia, milí rodičia a milí žiaci.
Prajem Vám i Vašim rodinám, aby prichádzajúce sviatky boli sviatkami pokoja, úcty, tichého porozumenia, srdečnej rodinnej atmosféry i prameňom nových síl.
Pokojné, láskyplné a požehnané prežitie vianočných sviatkov Vám želá riaditeľka školy
Mária Dolnáková