Rozhodnutia o prijatí do prvého ročníka budú vydané do konca júna. Rodičom príde pozvanie na osobné overovanie údajov a prevzatie rozhodnutí e-mailom.
Čo by mal budúci prvák vedieť?
- Vie sa samostatne obliecť, obuť, pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky.
- Vie sa samostatne najesť príborom a obslúžiť na WC, umyť si ruky, spláchnuť po sebe.
- Vie správne vyslovovať všetky hlásky.
- Vie sa vyjadrovať plynule aj v zložitejších vetách, vie spočítať predmety.
- Vie kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené, vie nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi (hlava, krk, trup, ramená a postava je anatomicky správne rozložená).
- Vie vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej predlohy, po čiare .
- Pozná základné farby.
- Vie porozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumie jej obsahu.
- Vie sa naučiť naspamäť detskú pieseň alebo báseň.
- Vie vysloviť 1-2 slabičné slovo samostatne po hláskach.
- Vie sa orientovať v priestore, vie kde je „vpredu, vzadu, hore, dole, vpravo, vľavo“.
- Vydrží pri hre alebo inej činnosti 10-20 minút.
- Začatú prácu alebo hru dokončí, neodbieha od činnosti.
- Na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov. Väčšinou sa hráva spolu s deťmi, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý, neskrýva sa za rodičov, neuteká.
- Spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky a vzdorovitosti.
- Jeho správanie je bez zlozvykov, ako sú: cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie, zajakávanie sa pri reči, pomočovanie.
- Vie sa pozdraviť, odzdraviť, poďakovať, ospravedlniť sa. Učí sa prejavom slušného správania sa.
- Učí sa trpezlivo počkať, kým rozprávajú dospelí.
Čo čaká prváčika v škole?
Prostredie do ktorého prichádza bude pre neho hlučnejšie a priestory väčšie. Dospelí ľudia, ale aj mnohé deti budú pre neho cudzí. Jeho kamaráti z MŠ môžu nastúpiť v inej škole. Môžu sa u neho vyskytnúť obavy z nepoznaného - či sa môže prihlásiť, vzdialiť na toaletu, vysloviť svoj názor, posťažovať sa, ak mu bolo ublížené, či zvládne dané úlohy, či si nájde priateľov, aká bude pani učiteľka a či sa bude môcť ešte hrať...
Čakajú ho nové, náročnejšie povinnosti: písanie domácich úloh, zmena denného režimu, menej času na oddych, na popoludňajší odpočinok.
Dieťa sa bude prispôsobovať školským pravidlám, systému a požiadavkám na neho kladených: hlásenie sa o slovo, čakanie na vyvolanie, systém aktívnej pozornosti počas hodiny a čas oddychu počas prestávky. Bude sa od neho vyžadovať disciplinovanosť, sústredenosť na učiteľa, reagovanie na otázky, ktoré sú mu kladené, spoznávanie a učenie sa nových poznatkov, vydržať sedieť počas vyučovacej hodiny.
Stretne sa s hodnotením svojich výkonov, na čo nemuselo byť zvyknuté.
Naučí sa byť sebestačné a organizovať si samo čas: kedy zjesť desiatu cez prestávku, kedy a ako si pripraviť pomôcky ...
Čo by mal urobiť rodič?
- Vysvetliť dieťaťu, čo sa od neho v škole bude očakávať, aké budú jeho povinnosti, ešte pred nástupom do školy.
- Povzbudzovať dieťa, poukázať na kladné stránky osobnosti dieťaťa, na to, čo už zvládlo a dokázalo.
- Pozitívne ho motivovať, vyzdvihnúť dobré veci, napríklad, čo všetko sa dieťa v škole naučí, že spozná nových priateľov, že bude mať určité výhody a pod.
- Rozprávať sa s dieťaťom, ako sa mu v škole páčilo, prípadne nepáčilo. Je dôležité, aby dieťa cítilo v rodičoch oporu, aby vedelo, že nech by malo akýkoľvek problém, môže sa na nich obrátiť a že na nové, preň momentálne ťažké povinnosti, nie je samo.
- V prípade, že sa dieťa začne chodenia do školy obávať, je potrebné zistiť hneď, v čom je problém a čoho sa dieťa bojí. Nemusí totiž zákonite ísť o závažný problém, ako je napríklad šikanovanie, ale môže sa jednať o nedorozumenie alebo iný menší problém, ktorý je možné vyriešiť chápavým rozhovorom s dieťaťom alebo triednym učiteľom.
- Nástup dieťaťa do školy je zmenou i pre samotných rodičov, dieťa má nové povinnosti (napríklad domáce úlohy), ktoré menia režim a voľný čas i v rodine.
- Byť trpezlivým. Dieťaťu môžu ísť prvé dni domáce úlohy veľmi ťažko, nedokáže sústredene sedieť. Celý deň sedelo v škole a muselo byť pozorné a môže byť nervózne z toho, že to isté musí robiť i doma.
- Rodič by nemal nahlas hovoriť o svojich obavách a negatívnych skúsenostiach so školou. Nemal by pred dieťaťom hovoriť o obmedzovaní a trestoch.
- Nestrašiť dieťa príliš ťažkými a nezvládnuteľnými úlohami, ktorého ho čakajú.
- Rodič by mal dieťaťu dopriať i čas na hru a oddych. Dieťa môže mať strach i z pocitu, že už sa nikdy nebude môcť hrať, preto je dôležité vysvetliť mu, že i napriek tomu, že má už určité povinnosti, ktoré si treba plniť, čas na hru bude mať vždy, keď si svoje úlohy splní. Nie je vhodné, aby dieťa, ktorému domáce úlohy zaberú veľa času, bolo hneď po ich napísaní poslané do postele a nemalo tak čas na vlastné aktivity, fantáziu, odreagovanie a hru.
- Rodič by si mal nájsť čas na spoločnú aktivitu s dieťaťom, na vychádzky, šport, rozhovory.
- Pomôcť dieťaťu osvojovať si systematický spôsob učenia a prípravy na vyučovanie.
- Rodič by mal dieťaťu prekontrolovať domáce úlohy, nemal by sa spoliehať na to, že keď dieťa príde zo školy a povie, že domáce úlohy nedostali, tak to tak aj naozaj je. Neznamená to však, že rodič nemá svojmu dieťaťu dôverovať, ale vhodné je si informácie overiť. Netreba zabúdať i na pravidelné, u prváka denné kontroly žiackej knižky a zrkadielka. Môže tam byť dôležitý odkaz od pani učiteľky alebo pani vychovávateľky, na ktorý dieťa trochu pozabudlo.
- Rodič by mal dieťaťu zabezpečiť mimoškolskú aktivitu, aby sa dieťa dokázalo od svojich povinností odpútať a rozptýliť. Rodič môže dať dieťa i na dva krúžky, jeden oddychový (tanec, šport a pod.) a druhý náučný (napríklad jazyky). Treba však zohľadniť pri výbere mimoškolskej aktivity danosti dieťaťa, aby nebolo zbytočne preťažené a unavené.
Začiatok šk. dochádzky uľahčíte dieťaťu, sebe aj učiteľom, keď ho budete viesť k dokončeniu začatej aktivity, napr. hry, k pozornému načúvaniu rozprávok (predčítanie dospelým a následne rozprávanie sa o prečítanom), k správnej výslovnosti ( v prípade rečových vád určite treba vyhľadať služby logopéda ), k sústredeniu pri začatej aktivite a jej dokončeniu (neodbiehať, nerozptyľovať sa inými podnetmi), k plneniu pravidelných domácich povinností (upratanie hračiek, oblečenia, upratanie zo stola...), k reagovaniu na pokyny rodičov, k pravidelnému režimu (pravidelné vstávanie, ukladanie na spánok, jedlo, hra na školu,...), k zvládnutiu základov sebaobsluhy (obúvanie, prezliekanie, hygiena, toaleta,..) a k zvládnutiu základov slušného správania sa ( poprosiť, poďakovať, pozdraviť, odzdraviť, ospravedlniť sa, neskákať do reči... ).
Čo dodať záverom?
„Dieťa nikdy nesmie mať pocit, že naň nemáme čas. Iná cesta, než dať dieťaťu dostatok lásky, času a námahy totiž nie je.“
